Ako sa deliť o les s veľkými šelmami (a čo nás naučil jeden medveď)

Bol koniec októbra 2020. Lukáš kráčal dolinou skontrolovať jednu z fotopascí. Vietor mu fúkal do tváre, po ľavej strane hučal potok a prehlušoval jeho kroky. A potom, pätnásť metrov pred ním, medveď. Stál bokom, hlavu sklonenú v bukviciach. Zdvihol ju, pozrel a s revom sa rozbehol priamo naňho.

V tomto lese roky sledujeme rysa. Nie je v ňom sám. Delíme sa oň s medveďom aj s vlkom a jedna z týchto šeliem sa v ten deň rozbehla rovno na jedného z nás.

Znie to desivo. A predsa to nie je príbeh o strachu, ale o tom, čo znamená deliť sa o jeden les s veľkými šelmami. A o tom, že strach a nebezpečenstvo nie sú to isté.

Traja susedia, ktorých sa bojíme rôzne

Na Slovensku žijú tri veľké šelmy: rys, medveď a vlk. Každej sa bojíme inak a väčšinou viac, než treba.

Rys je z nich najplachší. Za tie roky sme ho v teréne stretli niekoľko desiatok krát a ani raz sme sa necítili ohrození. V Európe nie je známy jediný útok rysa na človeka. Kto sa ho aj tak obáva, bojí sa skôr predstavy než zvieraťa. Podrobnejšie sme o tom písali v článku o tom, či je rys nebezpečný.

Vlk občas narobí škodu na ovciach, najmä tam, kde stádo nikto nestráži. Pre človeka však nebezpečný nie je a na Slovensku nepoznáme jediný jeho útok. Aj jeho povesť pochádza väčšinou z rozprávok.

Zostáva medveď. Jediný z tejto trojice, pri ktorom má opatrnosť reálny základ. Aj o ňom sa však často hovorí nepresne.

Prečo je práve medveď skúškou

Medveď naozaj môže byť pre človeka nebezpečný. V posledných rokoch stretnutí aj útokov pribudlo, pribudli správy o zranených a pribudlo aj úmrtie. Brať to na ľahkú váhu by bola chyba.

A zároveň platí to druhé. Útoky medveďa sú na Slovensku vždy obranné, nie útoky za korisťou. Medveď človeka neloví. Keď zaútočí, takmer vždy ide o prekvapenie na pár metrov alebo o medvedicu, ktorá bráni mláďatá. Obrannému útoku sa dá skoro vždy predísť, a práve o tom je zvyšok tohto článku. A často ani o útok nejde. Medveď, ktorý sa postaví na zadné, väčšinou len ovoniava a snaží sa zistiť, čo pred sebou má.

Ako si to pamätá Lukáš

Vráťme sa k tomu októbru. Takto si na to spomína Lukáš.

Celé doobedie som vyznačoval prebierku v bukovom poraste. Okolo obeda som sa vybral skontrolovať fotopascu, len tak nalahko, bez fotoaparátu. Sprej som si vzal skôr zo zvyku a dal som ho do puzdra na opasok. Po medveďoch nebolo dlho ani stopy.

Kráčal som rezko, vietor mi fúkal do tváre a potok po ľavej strane prehlušoval moje kroky. Na mieste, kde sa mladina napájala na starú bučinu, som pätnásť metrov pred sebou zbadal medveďa. Skôr než som stihol čokoľvek premyslieť, zdvihol hlavu a rozbehol sa. Uskočil som, vytiahol sprej a z piatich, šiestich metrov naň vypálil dlhšiu dávku. Vo chvíli, keď medveď narazil do oblaku, sa zvrtol a odskočil. O pár sekúnd sa otočil a rútil sa späť. Stále som ustupoval a párkrát som zakričal, hej, hej. Druhýkrát som už sprej našťastie použiť nemusel. Vbehol do mladiny a bolo po všetkom.

Celý ten moment Lukáš rozpráva aj vo videu.

Čo sa vlastne stalo? Nič, čo by spôsobil medveď. Lukáš šiel rýchlo, v neprehľadnom teréne, s vetrom do tváre a s potokom, ktorý prehlušil jeho kroky. Medveď ho nestihol včas zacítiť ani počuť.

Bola to medvedica, ktorú z terénu poznáme roky. V tom čase mala dve mláďatá, pravdepodobne v mladine za Lukášovým chrbtom. Zľakla sa rovnako ako on.

Nebezpečenstvo v ten deň nespôsobil medveď, ale chvíľa nepozornosti.

Čo si z toho dňa nosíme

Lukášov deň je zároveň návod, čo nerobiť. V hustom poraste a pri hučiacej vode treba dať o sebe vedieť, sledovať vietor a nehnať sa dopredu.

Keď na medveďa aj tak natrafíte, Štátna ochrana prírody radí to, čo funguje. Ostať pokojný, hovoriť, pomaly cúvať a neutekať. Medveďa aj tak nepredbehnete.

Posledná poistka: obranný sprej

Keď zlyhá všetko ostatné, zostáva posledná vec. Pri medveďovi má zmysel nosiť obranný sprej. Pri rysovi či vlkovi ho takmer nikdy nepotrebujete, hoci ani to sa nedá vylúčiť úplne, napríklad pri zvierati, ktoré je choré alebo zvyknuté na ľudí.

Okolo sprejov je veľa pochybností, tak sa držme dát. Smith a kolektív na Aljaške zistili, že sprej zastavil útočiace správanie medveďa v deväťdesiatich dvoch percentách prípadov a deväťdesiatosem percent ľudí vyviazlo bez zranenia. Nie je to záruka a sú to čísla zo zahraničia. Ukazujú však, že pri včasnom použití zblízka má sprej veľmi dobrú šancu útok zastaviť. A že to, že nezabíja, z neho nerobí slabšiu voľbu. Tá istá skupina neskôr zistila, že nosiči zbraní sa pri strete s medveďom zranili rovnako často, či zbraň použili, alebo nie.

Dobrý sprej nevystrelí úzky prúd, ale hustý oblak, ktorý medveďovi okamžite sťaží dýchanie. Medvedica, ktorá zaútočila na Lukáša, sa otočila v momente, keď doň vbehla. Vieme teda, že to nie je len teória, ale že to reálne funguje.

Pre účinnosť spreja je podstatná jedna vec, a často stretávame turistov, ktorí majú sprej niekde na zadnej časti batohu. Ak nemáte sprej na dosah ruky, takmer určite ho nestihnete použiť.

My v praxi nosíme ten istý, ktorý vtedy medvedicu zastavil, SABRE Frontiersman. Overený sprej na medvede kúpite aj v našom partnerskom e-shope TENTAUR.sk. Nákupom cez tento odkaz podporíte našu prácu, so zľavovým kódom MYSLI-AKO-RYS.

Časté otázky

Je medveď na Slovensku nebezpečný? Treba ho brať vážne, v posledných rokoch útokov pribudlo. Zároveň sú to vždy obranné útoky, z prekvapenia alebo pri obrane mláďat. Medveď človeka neloví.

Čo mám robiť, keď stretnem medveďa? Ostaňte pokojný, hovorte a pomaly cúvajte. Neutekajte a neotáčajte sa chrbtom. Ak je medveď ďaleko, jednoducho mu dajte priestor a odíďte.

Mám na medveďa kričať, alebo utekať? Utekať nie, medveďa nepredbehnete a útek ho môže vyprovokovať, hlavne ak ide o medvedicu, v neprehľadnej situácii môžete bežať priamo na jej mláďatá. Pokojný hlas a pomalý ústup fungujú lepšie. Kričať skúste, až keď medveď nezastaví.

Chráni ma v lese pes? Skôr naopak. Voľný pes môže medveďa vydráždiť a priviesť ho späť k vám. V lese so šelmami ho majte na vôdzke.

Funguje sprej na medvede? Pri včasnom použití zblízka má veľmi dobrú šancu útok zastaviť, hoci nie je zárukou. Rozhoduje, či ho máte poruke. V batohu je zbytočný.