Rys ostrovid
Slovensko má svojho kráľa lesov a strážcu biodiverzity

Rysy na Slovensku

S populáciou menej než 400 jedincov na Slovensku je tento vzácny tvor zároveň ohrozeným druhom i životne dôležitým prvkom našich ekosystémov. Rys ostrovid nie je len ďalším obyvateľom lesov. Je to architekt biodiverzity, indikátor zdravia ekosystému a prirodzený ochranca lesa.

Rys ostrovid Slovensko obýva prevažne v hornatých oblastiach. Jeho domovom sú Karpaty – od Kysúc cez Tatry až po Slovenské rudohorie. Významné populácie nájdeme aj vo Veľkej a Malej Fatre, Štiavnických vrchoch a na východe v Bukovských a Vihorlatských vrchoch. Tieto rozsiahle lesy poskytujú rysovi ideálne podmienky pre život s dostatkom úkrytov a potravy.

Rysy žijú asi na polovici územia Slovenska. Zdroj výskytových dát: © RŠOP Banská Bystrica 2015. Mapový podklad: © ÚGKK SR. Spracovanie: © Mysli ako rys.

Majster nenápadnosti

Čo je jedna z jeho najúžasnejších schopností? Zostať neviditeľný. Aj keď sa vyskytuje na viac ako polovici územia Slovenska stretnutie s ním je neobyčajne zriedkavé. Je to majster nenapadnosti, ktorý sa dokáže pohybovať lesom ako tieň.

“Fascinuje ma, že prakticky kamkoľvek do hôr Slovenska sa vydáte, budete kráčať rysím územím. Napriek tomu je rysa také ťažké čo i len zahliadnuť, že sa to podarí len veľmi zriedkavo. V drtivej väčšine teda žijeme s rysom, bez toho aby sme o ňom čo i len tušili.” – Jakub Mrocek, filmár a spoluautor dokumentu “Mysli ako rys”.

Pomáha mu v tom aj jeho škvrnenie na srti, ktoré slúži ako maskovací vzor prispôsobený podmienkam, v ktorých žije počas miliónov rokov evolúcie. Súčasne je to však aj o jeho správaní - musí mať veľmi dobrý prehľad o svojom okolí, aby vedel kde sa nachádza korisť, ale aj odkiaľ môže prísť iný predátor. Často sa javí, že je, na rozdiel od inej zveri, veľmi zvedavý a na prítomnosť človeka nereaguje bezhlavým únikom. Kým ostáva nepozorovaný, sleduje čo sa v jeho území deje. Až keď je prezradený alebo sa človek dostane príliš blízko, nenápadne sa vytratí, najčastejšie bez toho aby si ho ľudia všimli.

Škrvny rysa ostrovida mu pomáhajú v maskovaní.

Neprístupné skaly a vývraty aj hospodársky les

Rysy majú povesť zvierat, ktoré žijú v najdoľahlejších zákutiach našich lesov, a to je často pravda - na vyvádzanie mláďat, párenie alebo oddych vyhľadávajú nedostupné prostredie. Často sú to skaly, popadané stromy, alebo inak nedostupné časti terénu, kde má rys výhodu, vďaka svojej pohyblivosti a výborným zmyslom. Ak by sa blížil predátor alebo človek, bude o ňom rys vedieť dlho vopred a má množstvo príležitostí na únik.

Zároveň je však pre rysa bežné, že loviť chodí tam kde je dostatok koristi a podmienky pre jeho lov zo zálohy. Zver často nachádza v "bežných" lesoch alebo nižších oblastiach a práve tu aj často loví. Neplatí preto, že by bol rys iba druhom žijúcim v prísne chránených rezerváciách - na prežitie potrebuje veľkú plochu, ktorá preto často zahrňa aj hospodárske lesy alebo lúky.

Rysy obľubujú skalnatý terén, v ktorom majú dobrý prehľad, ale nie je to jediné prostredie v ktorom sa pohybujú.

Lov a korisť

Rys ostrovid je mäsožravec a skutočný majster lovu. Aj keď je to prevažne samotársky a nenápadný tvor, v lese patrí medzi vrcholových predátorov. Najčastejšie sa živí srnčou zverou – práve srnce tvoria hlavnú časť jeho potravy v karpatskom regióne. Okrem toho dokáže uloviť aj menšiu zver, ako sú zajace, hraboše či vtáky. Ale rovnako dokáže loviť aj väčšiu korisť - hlavne dospelé skúsené jedince dokážu uloviť aj jeleniu zver, ktorá im potom vydrží na niekoľko dní.

Dospelý samec rysa ostrovida žerie ulovené jelienča - korisť väčšiu ako on sám.

Na rozdiel od vlkov, ktorí korisť často naháňajú v svorke, rys loví typicky sám a úplne potichu. Spolieha sa na svoj vynikajúci zrak a sluch. Korisť si najprv nenápadne vyhliadne, potom sa k nej potichu priblíži – ideálne cez hustý porast, popadané stromy alebo skalné útvary, ktoré ho zakryjú. Keď je dosť blízko, prudko zaútočí. Jeho cieľom je krk alebo šija zvieraťa – jedným presným skokom a uhryznutím ho dokáže usmrtiť, najčastejšie udusením.

Rys si korisť často zatiahne do úkrytu alebo skrýva pod listy a postupne ju konzumuje aj niekoľko dní. Počas tohto obdobia sa k nej môže vracať, no zároveň sa správa veľmi opatrne, aby neprilákal iných predátorov či človeka.

Hoci pôsobí ticho a nenápadne, jeho schopnosť uloviť aj trojnásobne ťažšiu korisť z neho robí jedného z najefektívnejších lovcov v našich lesoch. Tiež pomáha udržať v lese rovnováhu – tým že reguluje stavy zveri, nepriamo prospieva aj mladým stromčekom a celému ekosystému.

Rozmnožovanie a mláďatá

Rysy žijú väčšinu roka prevažne samotársky, no napriek tomu o sebe navzájom dobre vedia. Hoci sa nestretávajú tak pravidelne ako vlky či levy, dokážu si pomocou pachových značiek udržiavať prekvapivo presný prehľad o tom, kto žije v ich okolí. Pachové značky – ako je moč, výkaly alebo škrabance na stromoch – sú pre rysa dôležitý komunikačný prostriedok. Prezrádzajú, či je v okolí samec alebo samica a v akom je stave. Pravdepodobne dokážu rozoznať konkrétne jedinca, ktorý pach zanechal a odhadnúť kedy tadiaľ prešiel.

Rysy zanechávajú pachové značky na skalách a stromoch, vďaka čomu vedia komunikovať aj keď sa nestretnú.

Rysia ruja

Teritóriá samcov aj samíc sa často prekrývajú, najmä ak je v danej oblasti dostatok potravy. A práve v období ruje – vo februári a marci – sa pachové stopy stávajú kľúčové. Samce vtedy aktívne vyhľadávajú samice, ktoré sú pripravené na párenie. Samica si pritom môže vybrať – jej teritorium sa totiž zvyčajne prekrýva s viacerými samcami, takže má možnosť reagovať na správanie toho, ktorý ju najviac presvedčí.

Po úspešnom párení trvá gravidita 67 až 75 dní. Mláďatá sa rodia v skrytom brlohu (často v skalách, hustých porastoch či pod koreňmi stromov) najčastejšie koncom mája alebo začiatkom júna. Počet mláďat sa pohybuje od jedného do štyroch, ale najčastejšie sú to dve až tri mláďatá. Váha novonarodených mláďat je okolo 300 gramov. Samica sa o ne stará – kŕmi ich, chráni a vedie k nezávislosti. Spočiatku zostávajú v úkryte, neskôr sa s matkou začínajú pohybovať po teritóriu a učiť sa loviť.

Rysíčatá ostávajú často odložené na bezpečných miestach, kým je matka na love.

Zaujímavosťou je, že najnovšie výskumy aj pozorovania z terénu ukazujú, že rysy nie sú tak celkom „samotári bez väzieb“. Aj mimo obdobia párenia dokážu udržiavať isté sociálne kontakty – napríklad samce navštevujú rovnaké miesta ako samice s mláďatami, alebo sa jedince navzájom zjavne poznajú. Hoci nežijú v skupinách ako vlci, medzi jednotlivými rysmi môžu existovať jemné väzby a opakované interakcie, ktoré naznačujú zložitejší sociálny život, než sme si doteraz mysleli.

Samce sa niekedy stretávajú so samicami aj mláďatami - vpredu sedí samec, vzadu hore samica a jej mláďa.

Rys a jeho okolie

Rys ostrovid je vrcholový predátor, jeho vzťahy s prostredím a inými zvieratami sú však zložitejšie. V lesoch, kde žije, sa pohybuje množstvo ďalších druhov, s ktorými zdieľa priestor – niekedy v pokoji, inokedy v napätí. Hoci je rys silný a obratný lovec, môže byť zraniteľný inými šelmami. Konflikty nie sú časté, no občas vyskytnú.

Priame strety niekedy nastávajú s vlkmi, hlavne keď sa záujmy oboch druhov pretnú a oba druhy lovia tú istú korisť. Vlk, ako spoločensky loviaci predátor, môže rysa prečísliť, rys ma zas výhodu obratnosti v členitejšiom teréne. No tieto konflikty nie sú časté. Väčší problém pre rysa predstavujú medvede a diviaky, ktoré mu pravidelne kradnú korisť. Rys loví sám a korisť si často necháva na viac dní – to však znamená, že ak sa k nej dostane silnejší alebo hlučnejší konkurent, môže o ňu prísť.

Rys je obratný a medveď pre neho nepredstavuje priame nebezpečenstvo - často mu však dokáže ukradnúť ulovenú korisť a núti rysa loviť častejšie a viac

Ako vrcholový predátor je dôležitou súčasťou tzv. trofickej kaskády – teda reťazca vplyvov, ktoré idú od šelmy až k rastlinám. Rys totiž reguluje počty srnčej a jelenej zveri, čím zabraňuje ich premnoženiu. No nielen to – samotná prítomnosť rysa v území mení správanie kopytníkov. Tie sa pohybujú opatrnejšie, zdržiavajú sa menej na otvorených plochách a mladé výhonky stromov tak majú väčšiu šancu prežiť.

Týmto spôsobom rys nepriamo podporuje rast lesa, prirodzenú obnovu drevín a v konečnom dôsledku zvyšuje biodiverzitu – od hmyzu, cez vtáky až po rastliny. Jeho úloha v prírode je teda oveľa širšia, než sa na prvý pohľad zdá. Nie je to len krásna a tajomná šelma – je to tichý strážca rovnováhy v lese.

Zver rada okusuje čerstvé výhonky stromov - pokiaľ je jej veľa, bráni to rastu stromov. Rys svojou prítomnosťou znižuje počty zveri, ale tiež núti ju sa presúvať, čim sa tlak na stromčeky znižuje.

Ohrozenia a ochrana

Hoci je rys zákonom chránený, jeho prežitie v divočine zďaleka nie je samozrejmé. Tu sú hlavné dôvody, prečo je rys v mnohých krajinách ohrozený:

• Strata a kúskovanie územia. Rysy potrebujú rozľahlé a pokojné lesy. No každý rok z prírody ubúda – kvôli výstavbe ciest, nových sídlisk, lyžiarskych stredísk či rozsiahlej ťažbe dreva. Výsledkom je, že rysy majú menej priestoru, menej potravy a častejšie narážajú na prekážky, ktoré nedokážu prekonať.
• Pytliactvo a nelegálny lov. Napriek ochrane sa rysy stále stávajú obeťami nelegálneho zabíjania ľuďmi – často z nevedomosti, pomsty alebo kvôli nesprávnemu presvedčeniu, že „škodia zveri“. Pytliactvo sa zriedkavo odhalí, no má ničivý vplyv na malé a citlivé populácie, kde aj pár strát znamená veľký problém.
• Zrážky s autami. Cesty a diaľnice pretínajú krajinu, ktorú rys potrebuje pre pohyb a hľadanie nového teritória. Najmä mladé rysy sa pri putovaní stretávajú s rizikom zrážky – a často ho neprežijú. Aj preto je dôležité budovať ekodukty a bezpečné prechody pre divé zvieratá v krajine.
• Príbuzenské kríženie. Mnohé populácie rysov sú dnes izolované – bez spojenia s inými skupinami. To znamená, že sa medzi sebou krížia jedince, ktoré sú si geneticky blízke. Výsledkom je nižšia odolnosť voči chorobám a slabšia schopnosť prispôsobiť sa zmenám.

Zrazený mladý samec Lukáš - osudný sa mu stal prechod cez cestu počas rysej ruje, kedy sa rysy potrebujú presúvať častejšie.

Ak má rys prežiť aj v budúcnosti, nestačí ho len zákonne chrániť – potrebujeme, aby mu verejnosť rozumela a fandila. Mnoho ľudí si stále myslí, že je nebezpečný alebo zbytočný, no pravdou je, že rys hrá kľúčovú úlohu pri udržiavaní rovnováhy v prírode. Preto je dôležité budovať povedomie o jeho význame, spôsobe života a prínose pre ekosystém. Ochrana prírody má totiž väčšiu šancu uspieť tam, kde má podporu verejnosti – kde ľudia chápu, prečo je dôležité nechať priestor aj pre divočinu.